-- Pomôcku
netreba, -- odsekol kamarát a už sa aj vznášal svojou vlastnou váhou
pôsobením svojej vlastnej vášne presne kontrastne gravitácii padajúc nahor
rovno na jej postavu.
-- Ach, pre
Kristove rany, no čo z tohoto povstane, -- vravím si v duchu.
-- Poď, moja
milá, bude nám spolu dobre, -- dodal on a už bol aj na ňu vrhnutý a začal
z nej pomaly strhávať šaty.
-- Blb, korunovaný blb, dostaneš z toho chorobu alebo budú následky, -- vravím nespokojne.
-- Nevšímaj
si to, len pokračuj, -- vraví puritánka premenená na princeznú.
Medzitým jej
už strhol celú vrchnú časť šiat a pokračoval spodnou.
-- Sex nie
je dobrý nápad. Chce ťa nalákať do pasce a potom ti ukáže, -- namietam,
ale on ma, pochopiteľne, nepočúva.
-- Nevšímaj
si ho, láska, budeme spolu v siedmom nebi rozkoší, -- vraví ona. A on
ju len poslúcha a poslúcha ako kôň.
Medzitým
však do modlitebne vstupujú ďalší ľudkovia a hľadajú možnosť sa trocha
uvoľniť a meditovať.
-- Ha, a čo
teraz, s týmto si nerátal, blbeček, že?!
Prví traja
príchodzí len nemo čumia na celý výjav a nechápu, ako naň treba správne
zareagovať. Takéto veci sa v modlitebniach nerobia!
Ako si
poradiť? – pýtam sa svojej ponožky. Nemá. Ako si poradiť? – pýtam sa svojej
topánky. Nemá. Ako si poradiť? – pýtam sa svojich hodiniek.
-- Samopal,
-- odpovedia.
-- Kde
zohnať?
-- Naprší
ti.
-- Trepeš.
Šup, a už
som aj bol pri okennej doske a zhŕňal som dažďovú vodu z jarka rovno
do trička, aby som ju hodil do kempingovej chladničky, čo si tam dakto zabudol
a vyformoval z nej samopal.
-- Staň si
doprostred dverí a hliadkuj! – rozkázali hodinky.
-- Fúha, --
odpoviem krátko.
Pri vchode do
modlitebne sa trúsili jedinci a ja som len civel na nich a pozoroval,
ako dopĺňajú stavy vnútri. Boha, no a čo teraz?
-- Stlač
spúšť, idiot! – dodali hodinky.
Ako som stál
vonku, naraz som začal stláčať spúšť. Ratatatatatatatatatata, ľudkovia sa
sypali na zem ako opití a nikto nepokračoval v ceste.
-- Fúha, a toto
je čo za robota?! Čo sme v Sýrii, či čo?!
No comments:
Post a Comment